• Slideshow
    Budúcnosť

    Tradície a bohatstvá tohoto regiónu sú predpokladom úspešného vidieckeho turizmu, rozvoja cestovného ruchu pre zdroj obživy obyvateľstva. Pre udržanie osídlenia bude vhodnou formou vytváranie pracovných miest aj ďalšie zefektívňovanie poľnohospodárskej výroby. Ideálne podmienky sú dané jednak jedinečnou prírodou, napr. pre chov oviec, ako aj jestvujúcim hospodárskym dvorom, kde sú vytvorené ideálne podmienky na veľkochov dobytka.

     
  • Slideshow
    Súčasnosť

    OBEC Kunova Teplica sa nachádza v juhozápadnej časti Národného parku Slovenský kras v údolí potoka Štítnik, medzi planinami Plešivec a Koniar. Západná odlesnená časť chotára na nive a terase skrasovatelnej plošine vystupuje na východe do strmých, dubovým lesom zalesnených západných svahov Plešiveckej planiny.

     
  • Slideshow
    Súčasnosť

    OBČANIA: V malebnej dedine Kunova Teplica pod Veľkým skalnatým vrchom stáročia pracovali, zveľaďovali a chránili našu krásnu prírodu, poľnohospodárske a železiarske tradície i svorne tu žijú obyvatelia slovenskej, maďarskej i inej národnosti.

     

Vitajte na stránkach obce Kunova Teplica

Vitajte na stránkach obce <span>Kunova Teplica</span>

Počiatky najstaršieho osídlenia z okolia sú z doby kamennej i bronzovej. Po období sťahovania národov sa tu usadili Slovania a od 11. - 12. storočia aj Maďari. Z Turnianskeho komitátu sa vyčlenilo plešivecké panstvo a pripojilo sa ku Gemerskému komitátu začiatkom 12. storočia. Kráľ Belo IV. Listinou z 2. júna 1243 daroval panstvo v okolí Plešivca rodu Ákošovcov aj s lokalitou Toplucha (Topluca = Kunova Teplica), osídlenie vzniklo však skôr v 12. storočí. Názov obce sa odvodzuje od slovienskeho Teplica - od teplých vôd, ktoré tu vyvierajú. Neskôr meno obce Kunova Teplica pochádza od Mikuláša Kuna (1307-1350) z rodu Ákošovcov.V roku 1427 mala Obec 24 port ako majetok Bebekovcov z Plešivca, neskôr Štítnika. Podľa dežmových súpisov od roku 1551 sú v obci Teplica zaznamenaní: 1 judex (sudca obce) a 13 colonus (poddaných - jobbágy/maď.). V druhej polovici 16. storočia Teplica patrila Turkom v rámci fiľakovského sandžáku, náhija Štítnik. Narodil sa tu pedagóg Jonatan Vietoris (1738-1802) a pôsobil tu básnik Martin Lauček (1732-1802). Založenie Úverového spotrebného družstva v obci: druhá polovica 19. storočia

 
Šport

Prvky športu sa objavili v zábavách ľudu, cechových zvyklostiach robotníkov a v školských hrách už v 19. storočí (ako napr. hod kladivom kováčov na hámroch, plávanie či výlety do okolia). Základy mládežníckeho športu v K.

Teplici položili učitelia Štefan Terray (priniesol prvú loptu do dediny ešte pred rokom 1914) a ďalší po roku 1918.Po vzniku ČSR vznikli športové kluby v mestách (Rožňava, Plešivec, Štítnik, Jelšava a i.), kde športovali hlavne vojaci z K. Teplice). V Rožňave bol Sokol založený 22. 10. 1919, pestovali tu turistiku, gymnastiku, športovú streľbu, šachy, krasokorčuľovanie, lyžovanie.

Stručne z telesnej kultúry v Kunovej Teplici Rožňavsky športový klub (RSC zal. 1919 ešte pod názvom Rozsnyói Sport Egylet, od r. 1926 RSC) - tu hrali futbal aj s okolitými obcami. Plešivský športový klub (PSC zal. 1923), a vojaci Klub Viktória Jelšava 1928. Robotníci z továrne z K. Teplice sa zúčastňovali tzv. „červených dní“ napr. 11.9.1932 a 30.7.1933 v Rožňave, kde boli vystúpenia v prostných, ľahkoatletických disciplínach, futbalový turnaj a ukážky ďalších športov s propagačným zameraním. Jednota proletárskej telovýchovy (JPT tu vznikla 2.4.1928).