Cirkev

Ev. a.v., farár: Solárik

Cirkev

Podporné pohrebné združenie: miestna pobočka - ved. Jarmila Guľkášová
Cirkevné matriky
Kunova Teplica (okr. Rožňava) ev. a v. farský úrad, farský obvod Kunova Teplica.
Matriky:
I. zväzok:
pokrstených 1787-1867
sobášených 1787-1867
zomretých 1787-1867
II. zväzok:
rodná, sobášna a úmrtná matrika ev. a v. 1868 - 1895, pozn. úmrtná je vedená do roku 1911. Matriky do roku 1839 a 1842 sú vedené latinsky potom maďarsky. Od r. 1868 sa v matrikách nachádzajú sporadické záznamy z obce Jelšava - hoci farský obvod Jelšava má matriky n.s.z. 1783-1895, ba i zachovaný index za tieto roky. V matrike ev. a v. K. Teplice sú záznamy aj ev. ref. (kalvínskej) a rím. kat. v Ilustratívne uvedieme z matriky zomretých príčiny smrti. V 18. storočí: napr. abortus - predčasný pôrod, potrat, hydrop - svodnatieľka, variola - pravé kiahne, Týfus, Tumor - nádor, Apopplexia - mozgová porážka, mrtvica, Senectus - staroba, Disentéria - dyzentéria, Pleuritis - zápal pohrudnice, Colica - kolika a i. Okrem už spomenutých epidémií moru - pestis v r. 1709-11, cholery 1831, 1870 bola spočiatku aj vysoká úmrtnosť detí v dojčenskom veku.

Cirkev

V 19. storočí najčastejšími chorobami spôsobiace úmrtia patrili - prechladnutie, vodnatieľka, suchotiny, rôzne horúčky, tuberkulóza, staroba, zápal pľúc, kiahne, cholera, krvavé hnačky, mrtvice, porážky, pri pôrode, úrazy a i.
I keď priemerná dĺžka života bola nízka (okolo 50 rokov), niektorí sa dožili aj vysokého veku, napr. 87 rokov Jacobus Fogasz (z. 15. 1.1803), 98 rokov Stephanus Molnár (z.24.12.1808), 100 rokov sa dožil Martinus Bodnár (z. 27.1.1826), 89 r. Susana Zementsik (z. 12.9.1827), 89 r. Elisabeth Genesi (5.3.1840), 91 rokov Dániel Tami (z. 3.9.1840), 96 rokov sa dožila Tami Jánosné (z. 13.12.1872) a i.

V K. Teplici sa narodili aj dvojičky napr. 24.11.1823 Rosina et Barbora rodičia Martinus Kaszper coturnarius a Sophia Novak, krstní rodičia Joannes Demeter, Eva Filo, druhej Joannes Szabados a Susanna Mark. 16.7.1839 sa n. János a Julcsa, rodičia Mátyás Lehoczky a Susana Filo, krstný ifj. János Drenko. 26.8.1866 Zsuzsana a Mária rodičia János Grecár kováčsky majster a Zsuzsana Király, krstní rodičia József Záhonszky a Emília Gazdik.
V obci sa vyskytli aj tragické udalosti napr. 24.5.1849 sa utopila na Zúgó Sofia Marinová - mala 5 rokov. Bolo aj niekoľko smrteľných a iných úrazov napr. vo vojnových obdobiach, v železiarni, vyskytli sa aj bitky v krčme i sebavraždy.
Z cirkevných dozorcov ev. a v. v K. Teplici od r. 1840-1878 dozorcom bol: Mihály Czékus, zemepán (z. 18.6.1878),
Fridi Keviczki - zemepán (n. 1822 - z. 12.10.1888)
Prezbyteri: Jozef Drenko, Zoltán Drenko
Kantori: János Dendély, András Demeter, Ladislav Bódis
Kostolníci: Ľudovít Király, Margita Királyová, Ladislav Bódis
Zvonári: Durančík Michal, Ďubay Ľudovít, Štefan Turcsányi

Cirkev

Zo zápisníc sa dozvedáme, že 25. Apríla 1619 Eklézia ev. a v. v K. Teplici odčlenila od matkocirkvi v Štítniku. V zápisnici z r. 1803 (s.53) sa uvádza, že starý kostol veriaci navštevujú už skoro 200 rokov (teda bol vystavaný okolo r. 1609, pozn. aut. J. D.). Prvé známe matriky sa viedli: I. 1734-1760, II. 1761-1787 - tieto sú v súčasnosti nezvestné (pozn. ešte v 50. rokoch 20. storočia existovali), III. Od r. 1788 je matrika uložená v ŠOBA Košice. Prvá zápisnica je zo 17. novembra (v mesiaci Sv. Ondreja) 1795 písaná v dome Michala Gömöryho (cirkevného inšpektora) za prítomnosti týchto činovníkov: st. Ľudovít Czékus, Matej a Ondrej, Štefan Bodzay, Samuel Vietoris, vice senior farár Ján Trsztyenszky, školský majster Ján Komjáthy, starosta-sudca (falu Bíro) Štefan Demeter, Polgár ml. Štefan Lukáts a Ján Molnár, Michal Drenko, Matej Gentsi, Andrej Kováts a Pavel, Pavol Király, Ján Orbán a i. V zápisnici sa spomína príjem farára, ďalej nebohý Matej Martinszky a súčasný majiteľ hámra v K. Teplici Elek Martinszky, ktorý bol napomenutý, že neplatí cirkevnú daň.

Cirkev

V zápisnici z 1. decembra 1795 sa spomínajú zeme, lúky patriace od založenia eklézie pre kostol, kazateľa a školského majstra (podľa opisu farára Andreja Vietorisa z r. 1730, ktorý to odpísal zo starších dokumentov uložených v cirkevnej truhlici - láde). Na s. 9-10 je opísaný vokátor pre farára) príjmy peňažné, naturálne, (ďalej školského majstra) mal napr. Blažejáciu, Gregoráciu, kantácie, za zvonenie, napravovanie vežových hodín a pod.) Uvedené sú vcelku podrobné údaje o škole (do ktorej prijímajú aj deti rím.kat.), učivo, vyuč. jazyk okrem latinčiny je maďarský, v jednej triede aj slovensky. Ďalej v zápisnici sa konštatuje množenie nadávok, niektorí v nedeľu miesto kostola chodia do krčmy, kde sa tancuje a fajčí z fajky - za to bola pokuta 3 Frt.

V zápisnici (z.//s.20) z r. 1796 sa okrem iného uvádza: „že starým želaním eklézie je aby budovy schátralého kostola veže boli obnovené a pri výstavbe kostola pričlenili aj vežu ku kostolu! (Z toho vyplýva, že veža bola osobitne s troma zvonmi a hodinami). Zápisnica z r. 1798 ešte „prestavbu“ kostola odkladá a k predmetnej veci sa pristupuje až 25. v mesiaci Sv. Juraja 1802, kde v 7. Bode (s.47) sa píše o schátralom kostole a slabých základoch veže, preto sa rozhodli, že kostol i vežu si znovu vystavajú. Naplánovali zaistenie dreva, kameňa a i. stavebný materiál. V r. 1802 sa uvádza, že niektoré deti v nedeľu vyčíňajú na ulici, preto vinníkov má dať richtár - sudca (bíró) do klady. Tým, ktorí fajčia na ulici z fajky tieto im majú byť odobrané.

Zápisnica z 1. dňa Šťastnej ženy (Boldog aszony) 1803 uvádza plán nového kostola v K. Teplici, vonkajšie rozmery: dĺžka 13 siah, šírka 6 a výška 5 siah. Majster (kladenia kameňov) Ignátz Brojek - predložil plán (kresbu) kostola a dohodli sa na financovaní a postupu prác (za účasti 16 mládencov) medzi nimi aj 2 učňovia. Tesárske práce vykoná Jozef Szelle, Nemec bývajúci v Rožňave, ktorý už staval viac kostolov. Najprv zbúrali vežu (aby ešte v nedeľu mohli ísť do kostola, kde ich predkovia chodili skoro 200 rokov), aby mohli použiť kamene do základov. Najprv demontovali 3 zvony (povrazy si požičali z Plešivca). Dve väčšie zvony uložili do pivnice fary a najmenší dali na dočasnú zvonicu.

Vnútorné zariadenie kostola - oltár dali do domu ženy Mateja Czékus, kazateľnicu, obrazy, stoličky, krsteľnicu a cirkevné nádoby (slúžiace k večeri Pána) odniesli do fary (parochie). Organ rozobral majster na výrobu organov a uložili na fare. „Chór“ a iné dosky odniesli do sýpky Samuela Vietorisa, podobne aj iné dosky, klince a železá. Pokiaľ sa staval kostol, bohoslužby sa konali v sýpke Vietorisa. V zápisnici sú uvedené peňažné dary pre výstavbu kostola, napr. Ľudovít Czékus 120, Eva Czékušová 120, Matej Sturma 120, Samuel Vietoris 40 peňazí, atď., celkom 47+58 ľudí sumu 1278,02 (Rýn. zl.?) 19. v mesiaci pôstu (apríl) 1803 bol kostol rozobratý, ľud z dediny sa zišiel pri kostole, kde spievali cirkevné piesne a reč mal Štefan Pekár. 18. v mesiaci Sv. Michaela (september) 1803 sa konala v K. Teplici kanonická vizitácia - Samuel Nicolai z Prešova (za cirkevný obvod Tisa) spolu s Jurajom Ambrózym superintendantom zo Štítnika. Zápisnicu spísali v paláci Michala Gömöryho a bola zameraná na témy: pôvod eklézie, významné udalosti, pôvodnosť starého kostola, cirkevné nádoby, zvony vo veži, knihy matrík, fara, škola, cintorín, inšpektor, kurátor, cirkevníci, farár, školský majster, pôrodná baba a i.
Tehly pre kostol zaistili od Michala Bőhma zo Štítnika, pálením vápna poverili Michala Királya, stolárske práce Schmidt zo Štítnika, kamene z vlastných zdrojov atď.

15. dňa v mesiaci Sv. Michala (september) roku 1805 práce okolo kostola boli v podstate ukončené. Výsviacka kostola bola 29. septembra 1805. Bohoslužby začali pochodom do kostola o 9.00 hod. za zvukov organa, trombity, bubna a iných hudobných nástrojov. Výsviacku konali traja farári: Pavel Wallaszky vice senior z Jelšavy, Pavel Thomaschek farár z Jelšavskej Tepllice a Štefan Pekár miestny farár. Chór spieval maďarsky i slovensky. Slovensky kázal Pavel Wallaszky. Po výsviacke sa konal slávnostný obed pre 80 čestných hostí. Pre majstrov a staviteľov pridelili jedno-jedno itze= vína v škole. V roku 1806 poverili Samuela Vietorisa, aby dal opraviť vežové hodiny v Rožňave. Starý zvon, ktorý ešte v roku 1811 bol v pivnici fary, dali preliať v roku 1812, keď ho aj inštalovali vo veži a pri skúšobnom zvonení sa aktéri pozabudli a rušili nočný kľud. 17. v mesiaci Turíc (Pünkösd napján=) roku 1827 konal kanonickú vizitáciu Pavel Jozeffy (superintendant, farár z Tisovca), reč od oltára predniesol slovensky. Za základ zobral zápisnicu z roku 1803, zaistil 30 nových spevníkov a niekoľko katechizmov.
21- prvým ev. a v. kazateľom v K. Teplici sa stal v r. 1828 Michal Baltzer (n.23.12.1796 - z. 1830). Ďalšie zápisnice sledujú cirkevný život v K. Teplici do roku 1865, keď sa konala rekonštrukcia - obnova kostola, na ktorú prispelo 86 cirkevníkov na podnet Michala Czékusa. Dali nové šindle z červeného smreka (ktoré natreli dechtom). Ján Molnár miestny tesár obnovil schodište do veže ku zvonom, konala sa výmaľba zadného krídla oltára a iné opravné práce od polovice marca do 4. novembra). Slávnostné bohoslužby sa konali 21. novembra 1865.
Ďalším súborom cirkevných prameňov - dokumentov je Prothocollum ab Anno 1830 (hrubá viazaná kniha rkp. Bez paginácie (stránkovania), vedená spočiatku latinsky, potom maďarsky niekde aj nemecky. Obsahuje cirkevné nariadenia napr. vedenie matrík, vzory písania testamentov, zápisy z konventov atď.

26.-27. mája 1867 je tu zápis z Kanonickej vizitácie (Püspöki egyházlátogatási jegyzőkönyv) - zapísal hl. Tajomník Karol Maday. Obsahuje zoznam farárov od roku 1619 (známe údaje) napr. 19. Farárom bol Štefan Pekár 1797- 1807, 20. Ján Szigethy 1807-1811, 21. Jozef Fridely 1811-1824, 22. Michal Balczer 1826-1830, 23. Gregor Mispál 1830-1836, 24. László Jeszenszky 1837-1844, 25. Mark Bodiczky 1844-1860, 26. Ľudovít Pálovics od r. 1860 (rodák z Lučenca 1836, študoval v Lučenci, Bratislave). Uvedení sú cirkevní dozorcovia: 1698 Štefan Tőres, 1760 Ján Gömöry a Ľudovít Czékus, do 1808 ml. Samuel Szontágh, 1809-1817 Daniel Kerepesy, 1817-1837 Adam Czibur, 1837-1840 Eugen Kerepesy, od 1840 Michal Czékus. Uvedený je aj zoznam učiteľov od roku 1787 (pozri v časti školstvo). Počet obyvateľov v r. 1837 v K. Teplici bol 302 (mužov 106, žien 166), počet domov 66. Kostol je v strede obce: dĺžka 12 siah, šírka 6 siah, postavený v roku 1805, má 8 oblokov, 2 dvere (na juh a sever), kostol opravený v r. 1865. Uvedené je vnútorné zariadenie kostola, oltárny obraz, nápis za oltárom (s menami R.D. Andres Vjetorisz, Stephanus Czekus Anno MDCCXXXXIV Die 28 Aug., vymenované sú obrazy (Lutera, Rákócziho atď. - pozri pri opise kostola), kazateľnica, krstiteľnica, organ (7 registrový prestavaný r. 1805, opravený 1865, cirkevné nádoby. Veža vysoká 12 siah= postavená z kameňov v roku 1805, nová strecha z roku 1853, veža ukončená štítom - zemeguľa, polmesiac a slnko so zlatými lúčmi.

Uvedené sú údaje o troch zvonoch: Prvý zvon o hmotnosti 19 metrákov s nápisom: „Schemicii 1779 Paulus
Bohno Inomine Domini curait Ecll. Aug. Confessioni addicto evangelica K-taploczensis, sub Inspectore Rey, Dno Lud. De Czékus“. Druhý zvon vážiaci 7 metrákov s nápisom: „Fusa per Beniamines Stephanides Losonczini Curait Ecclesia Aug. Evangelica Kuntaploczensis propus sumtibus Sub... Dna Daniele Farkas Kerepesi... Samuel Vietoris Anno 1812“ (tento zvon bol preliaty z najstaršieho zvona údajne pochádzajúceho zo 17. storočia). Tretí (malý zvon) má hmotnosť 1 metrák s nápisom: „Öntötte Schaudt András 1851“. Kostolné (vežové) hodiny (s ciferníkom na štyri strany). Uvedené sú údaje o matrikách od roku 1724, cirkevné zápisnice vedené do roku 1795. Cirkevná pečať - znázorňuje barana nesúceho zástavu s kruhopisom: „Sig. Paroch. Eccl. Evang. Aug. Kuntaplocziensis“, Cintorín, fara, údaje o škole, pôrodnou babou bola Mária Mihaliková, hrobárom Ján Orbán. Kanonickú vizitáciu z 26. - 27. mája 1867 podpísal Ján Bartholomeides. V poradí tretím významným prameňom sú zápisnice („A Kun Taploczi evang. Egyház határozatainak jegyzőkönyve“) vedené od roku 1875, keď ev. farárom bol Lajos (Ľudovít) Palarius, od 1906 Samuel Dendely (do dôchodku odišiel v r. 1935), Ján Balatazár (pôsobil v r. 1935-37), Béla Ivanics (1937-1953), od r. 1953 bol farárom Pavel (Pál) Szopóczy. Známym farárom bol Zoltán Száraz, ktorý dochádzal zo Štítnika. Zo zaujímavých údajov treba uviesť - zápis v r. 1670-1673 až 1690 v K. Teplici nebol farár, len rektori. Do roku 1673 rektormi (učiteľmi) boli väčšinou farári. Z rektorov sú uvedení Krištof Iván (odišiel do Gemerskej Panice za levitu v r. 1693) a rektor Juraj Claudini (do K. Teplice prišiel r. 1723). Kostol ev. a v. klasicistický v Kunovej Teplici postavený v roku 1805, obnovený v r. 1865. Stručný opis kostola: Pozdĺžny sieňový priestor s oblým oltárnym uzáverom, zaklenutý pruskými klenbami s klenbovými pásmi, ktoré dopadajú na rímsy nástenných pilierov. Na východnej strane interiéru murovaný chór, ktorý sa otvára do priestoru tromi arkádami. Na parapete chóru luisézne štukované festóny a rozety. Klasicisticky upravená fasáda kostola bola pri prechode frontu v r. 1944-45 silne poškodená. Na oltári zo začiatku 19.storočia retardované prvky baroka i rokoka a starý barokový obraz Ukrižovaného z roku 1734 (zo starého kostola). Za oltárom oblý uzáver, členený nástennými maľbami s iluzívnou nikou, v ktorej sú postavy Martina Luthera, Juraja Rákócziho, Štefana Bocskaya a Filipa Melanchtona. Spomínané maľby boli vyhotovené okolo roku 1865. Klasicistická kazateľnica, krstiteľnica, patronátna lavica a organ sú z roku 1860-1870. Stavebnou zaujímavosťou ev. a v. kostola je predstavaná veža orientovaná na severovýchod. Veža je z troch strán prístupná, prechod veže na hlavné priečelie kostola. Evangélikus templomok.

Rodové mená z cintorína - Acipeter, Ádám, Danielisz, Demeter, Dendely, Dobos, Dolinszky, Domány, Dono, Draskoczy és Dolinai, Doro, Dubai, Dubai - Kovács, Durancsík, Dusza, Dvorzsák, Baffy, Bagács, Bakos, Balázs, Baranyík, Bartók, Belányi, Belukács, Benco, Bencsko, Berecz, Boczko, Bódis, Bodnár, Boldis, Borsodi, Bothárd, Brassan, Bradács, Bredáč, Bukovská, Czibur, Czékus, Csaplicky, Csányi, Csefo, Cselényi, Csunyo, Csunyocska, Farkas, Feledy, Filipcsík, Foczko, Fuhrman, Fülöp, Gallo, Gaštanová, Gazdík, Gencsi, Gergely, Gonosz, Grecár, Gyenes, Gyurán, Haják, Hajdú, Halász, Hegedűs, Hevesi, Hlavács, Kotvács, Murány, Holes, Horváth, Hric, Hruška, Huszer, Hunyák, Icsek, Istóczki, Istók, Ivanecz, Ivanics, Jankó, Jancso, Jerg, Jess, Kacsír, Kardos, Kassai, Kaszper, Kazai, Kenyeres, Keviczký, Kilik, Kilner, Király, Kirínyi, Kirchner, Klima, Kocsis, Kocso, Koleszár, Kosúth, Koterba, Kovács, Kőrösi, Kropácsek, Krupár, Kupec, Labina, Lezsák, Lipták, Liptai, Lukács, Lutz, Madarász, Majoros, Mihaledisz, Miháľ, Mocný, Molnár, Morcsinko, Morvay, Murtin, Musinszky, Müller, Nagy Berecz, Noga, Novák, Pacsesz, Pálmai, Patera, Petro, Pokorný, Prosek, Pulen, Peprík, Olexy, Ondrejková, Orbán, Rheinlander, Rybánszky, Rákay, Radvánszky, Szabados, Szedmák, Szepesi, Szivák, Szoják, Sroka, Szlabej, Šesztina, Siling, Schablik, Simon, Sofranko, Stugner, Styavina, Tegdes, Textor, Thern, Tohol, Tóth, Turcsányi, Uxa (riaditeľ Concordie), Vajda, Vandiga, Varga, Virág, Vörösmarthy, Veverica, Zahar, Záhon, Záhonszki, Zakhar, Zelina, Zeman, Zajda, Zontagh, Zsóri, Iglói, Zabari Szontagh, Bárczy, Dernyi, Drenko, Faltusz, Klementík, Ladon, Szontagh, Vrabec. Židia: Deutsh, Soos, Wind.

Pôvodný cintorín so zaniknutou kaplnkou sa nachádza nad bývalým kaštieľom na kopci. Nový cintorín sa nachádza nad bývalou farou. Zachované sú liatinové náhrobné kríže (vyrobené v miestnej železiarni). Prechádzkou cez cintorín identifikujeme rody.